Metamorfóza,
A ďalšia prognóza,
Z tela odchádza duch.
Krehké myšlienky,
Matné spomienky,
Meniace sa na vzduch.
Láska, hodnota,
Sláva, porota,
Raz vypriahnú ako púšť.
Sila v rodine,
Pravda vo víne,
Hľadám vnútorný kľud.
V noci chodím bosý po dne,
Miznú farby, bledne portrét.
Uväznený v spánku vo sne,
Oči v čierno-bielej fotke.
Oheň v srdci, láva v sopke,
Nechci vedieť, čo je vo mne.
Hlava v smútku, sedím v okne,
Všetko otočí sa v dobre.
Hľadám pokoj v duši boľavej.
Volám bohov, vtedy keď nevládzem.
Beznádej, lietam v nej.
Dávam pozor, nech sa v nej nenájdem.
Zobúdzam sa v izbe plnej prázdnoty.
Ďalší deň, keď nemám pokoj na duši.
Už o nič nestojím, kamoši nesvojí,
Už ani nechcú mi naliať, lebo mi jebe.
Byt plný cestovín, ostal som bezduchý,
Kamošky nesú mi jedlo, lebo nič nejem.
Dávno som zomrel zvnútra,
Neostáva mi nič len dúfať,
že Boh ma stále skúša,
čo znesie moja duša.
Hľadám pokoj v duši boľavej.
Volám bohov, vtedy keď nevládzem.
Beznádej, lietam v nej.
Dávam pozor, nech sa v nej nenájdem.
Povedz, že sa mi len sníva,
Realitu stále neviem odhadnúť.
A vonku ti klamem,
že mi nebudeš chýbať,
Nabudúce skúsim prvé vychladnúť.
Rozbitý jak výklad,
Pán Boh pri nás,
Keď padám dole
Jak dojebaný výťah.
Furt mu jebe,
Ty si so mnou,
Mal by som ti platiť za to že,
Stále so mnou bývaš.
Opakovane z hlboka dýcham,
Unavený zaspím oblečený v rifliach.
Večer dôjdu ako výjazd,
Pomôžu mi ako po opici vývar.
To čo nemôžem mať, to mi najviac chýba,
Neľutuj ma, vedome to šťastie míňam.
Kým nepoviem, že sám zo sebou bojovať už dnes nemá význam.
Hľadám pokoj v duši boľavej.
Volám bohov, vtedy keď nevládzem.
Beznádej, lietam v nej.
Dávam pozor, nech sa v nej nenájdem.