Na spomienky napadol sneh
Kalamita
Človek v zime vylieza z kokónu
So svetom na krídlach
Stráca nádej rovnako často ako kľúče
No zás ju nájde
Lebo tak sa volá
A stojí si za slovom
A to slovo je nabudúce
Pretáča čas vo výčitkách po uši
Nabudúce sa stihneme rozlúčiť
To ako si budeme chýbať
Nikto nepredpovedal
No je správne renovovať
Čo podlieha zmenám?
Minulosť ti nie je dlžná
A je ľahké v jej oceáne ustať
No ustoj príboj
Za vlnou čaká vlna
Mechaj sa ňou odniesť
Leť
Pusť sa
Cez noc sa zmením na motýľa
Aj keď krídla mi dávno odpadli
A preto sa už nič nemení
Keď nemávam mojimi krídlami
Keď naprší tak ma dážď stiahne na zem
Zistím, že sú veci
Ktoré neovládnem
Snažím sa zmeniť svet
Z malej detskej izby
Nemal by som čo meniť keby všetci zmizli
Moja kukla
Moja schránka
Dávno preč
Narástli krídla
Teraz môžem vyletieť
Do miest
Ktoré som chcel vždy vidieť
A ver mi, že nezanevriem
Ver mi, že nezanevriem
Cez noc sa zmením na motýľa
Aj keď krídla mi dávno odpadli
A preto sa už nič nemení
Keď nemávam mojimi krídlami