Biely závoj vie Lásku zotrel hriech Stúpam žilou riek -- vraj som travič studne jeho pokoja Dušiam vrátiť smiech -- v noci čepeľ zavrie cestu do raja V čiernej zemi bodliak smie leskom pýchy dýchať Ruky moje udatné -- to pomstia! Mlčal som ja mesiac-dva, kým ruža nehy zvädla Lúka bôľu vyrástla -- do horstva! Dôkaz chtíča pláva, vrie v kobkách ženských duší Kým sa barbar nadýchne -- dodýcha! Po stehnách steká ľudský žiaľ v kolobehu zrady Odvahu mi, Bože, daj -- do vraždy! Zvučné zvony ciest Horské tône briez Premeňte sa na svedkov Keď ťažký čas príde Očistite meča hlas Kým farba z lúky zíde