Runy pravekej námrazy Vpili sa v horizont Zlo-biela srieň presvieti tmu Bo chce ťa Prilákať, nech mračná ničoho Nadobro pohltia Zmrznuté slzy v očiach preludu Tieň, len tieň Všetko, čo ostalo Preč, ísť preč S práchnivou odvahou Hoc skamenieť A nechať divé brehy Pomaly obhrýzať bralá V tisíckach rokov ľadovej nehy Víchor zúrivo zareve Trhá mi za živa Z nahej tváre kusy mäsa No prázdno bolí viac Pred jeho gniavou Sa utiecť nedá Iba sa schúliť, pomaly rozpadnúť Plazivá perina smogu Prekole krvavým jazykom Škrupinu tichého ľadu Potôčik mení sa v zúrivú riavu Spieva meluzína svoju pieseň smrti Až z toho mrazí, ach mrazí Na rozochvených sluchách rosa A smog zlovestne sa plazí So strachom zaspávam Aj sa s ním budím, tá ťarcha v mojej hrudi Ma v zemi neudrží Ja idem vpred Aj keď to bolí, tak idem vpred Za obzor - ja idem vpred Vietor ma trhá, no idem vpred Zo zeme vstávam, za slnkom vpred Cez krv a slzy ja idem vpred Kým budem dýchať ja pôjdem vpred Ja idem vpred