Vidzel som kamarátov biť ženy čo mám rád, Odvrácenú stranu ževraj neškodných rozkoší. Ludzí čo nasereš keď nechceš tahať za špagát spolu s nimi, Kam to vede, nikdo z nich netuší. Vidzel som samozvaných inteligentov Hádzať vozíčkarom vajgle pod nohy a neriešiť. Vidzel som vlastné oči súdiť všeckých tých dementov, Kerých súdzim asi seba nevládzem sa s tým zmieriť. Ach jaj Slepota je vzácny dar Slepota je vzácny dar Slepota je vzácny dar Som slepý lebo aj keď mám Plnú hubu moralistických poučiek Občas upadám do rozkoší tmavých uličiek. Modlím sa prosím bože už nikdy vác, nikdy vác. A keď mám konať ja tak spravím chybu zas a zas, a zas. Čím vacej chápem a vnímam súvislosti, Tým ostrejšie vidzím jak bol aj môj charakter zlý. Nezmení to ani fakt že niekto je možno horší. Som tu za seba, bezúhonnosť pred svetom ma nespasí. Tam venku žijú lude kerý vidzia čo sa deje, A aj tak sa klamú že len žit život stačí. Nekerý verá v nebo, nekerý ve večné nič, Nakonec jedný aj druhý jebú pravdu keď sa im nepačí, Ach jaj Zjavenie je vzácny dar Zjavenie je vzácny dar Zjavenie je vzácny dar Zjav sa mi lebo aj keď mám Plnú hubu moralistických poučiek Občas upadám do rozkoší tmavých uličiek. Modlím sa prosím bože už nikdy vác, nikdy vác. A keď mám konať ja, tak spravím chybu zas a zas, a zas. (Zas a zas)