Beštia nesie sa oblohou
Nad riekou horí les
Krvavý príliv hrnie sa
Jazvami vyprahlých ciest
Vrahova myseľ rokmi zahmlená
Pochovaná v schránke cudzieho človeka
Mŕtvolny puch pod pretvárkou zármutku
Prehnité korene, za maskou
Zdravého úsudku
Počuješ škrek, keď volá ťa, zlomená,
Falošných ideí beštia
Miznúca spomienka, ovládne noc
Unáša v ničotu
Starých dní dočkal sa náhodou
Besnotou zmorený pes
Predstiera cudziu tvár pred sebou
Vo vnútri ukrýva des
Nemé šialenstvo, v reve prázdnoty
Praská sklo, vitrína pamäti
Zhltla ťa hlbina, pustina starých dní
Vybledlých vízií, svedomia výčitky
Len obrysy, monštra za hranicou reality
Mrzákov, krivé zrkadlo ľudskej krutosti
Zbesilá víchrica trhá ťa na kusy
Pochabý klam — ostal si nahý a sám
Nahý a sám
Sám pod horou popola
Parnas nečistý tlie
Spoločným pomníkom svätcom i zloduchom
Masovým hrobom amorfných tiel
A tisícom kúdolov
Život sa vytráca v oblakoch
Srsť šedne mu popolom — ovčiak čo dozerá
Na stádo v očistných plameňoch
Úsvit nad krajinou svätého poriadku
Slnko spaľuje oblohu
Vír krivých ideí svetlejších zajtrajškov
Premenil človek v živelnú pohromu
V nádhere jednoty
Utíchnu výkriky z oltárov
Hymnus nesie sa k nebesiam
Falošných prorokov, krvavých talárov
Beštia nesie sa oblohou
Nad riekou horí les
Krvavý príliv hrnie sa
Jazvami vyprahlých ciest
Starých dní dočkal sa náhodou
Besnotou zmorený pes
Predstiera cudziu tvár pred sebou
Vo vnútri ukrýva des
Počuť jej škrek, to volá, raz skolená,
Z plameňov povstáva beštia
V papuli dýky, jej perie noc
Prísľub falošných úsvitov
Noc čo noc beštia drása ti útroby
Deň čo deň spomienky nedajú pokoja
Svedomie rokmi predstieranej slobody
Vracia ťa do mrakov čierneho popola