Z pahreby popola
Posledné iskry čo koniec zvestujú
Kde oheň života plápolal
Schránka kde uvädá, jak roky stravujú
V tieňoch stromov zočila
Z pod vetiev vystúpiť podobu vlastnú
Sťa socha hľadí tam na teba
Nehybná, nevydá hlásku
Kráľovná smrti
Inovať skrýva jej tvár
V jej konci bezbrehá krása
Prináša večnosti dar
Nemá je podoba zimy
Jej dotyk zradný, so zvolením berie
A láka ťa slobodou noci
Otváraš dokorán života dvere
Snehová prikrývka bielim rubášom
Čo ukryje všetko to trápenie
Jak čas čo ti ostáva
Dnes večer sneh tvoje stopy zavanie
V náručí smrti
Inovať skrýva ti tvár
Slnovrat zimný
Keď odhodíš všetok pozemský žiaľ
Zimný čas
V kvílení vetra počuť jej hlas
Vládkyňa ruiny ľudského života
Zúriaca víchrica, ľadová besnota
Mŕtva jej sinavá dlaň
V kvílení vetra počuť jej hlas
Pod snehom nehybná starecká tvár
Zúriaca víchrica, ľadová besnota
Zimný čas
V kvílení vetra
Počuť jej hlas
Zimný čas
V kvílení vetra počuť jej hlas
Vládkyňa ruiny ľudského života
Zúriaca víchrica, ľadová besnota
Mŕtva jej sinavá dlaň
V kvílení vetra počuť jej hlas
Pod snehom nehybná starecká tvár
Zúriaca víchrica, ľadová besnota
Besnota
V kračúňa krutosti stáť
Stareckej hrdosti mráz
Spaľuje tvár
Keď ducha ti polapí chlad
A v srdci ostáva len prázdnota
Keď odchádzaš sám
Vykročíš z dvier šlapou vrásčitou
Čelom vetru a z posledných síl
Odovzdáš čo v tebe ostáva
Dotyk jej pier, v srdci ľadový klin
Hejno duší nesie sa krajinou
Pútnikov stratených dní
Odrieknuc bremeno zlámaných osudov
Katova sekera v zamrznutom pni