Ničomní otroci!
V páľave slnka dvíhajú ruky k modle poznania
V snoch stať sa vladármi
Roztrieštia kolísku z nejž sami povstali
Ilúzia ruky osudu!
Z bezodnej hlbiny znie iba šialenstvo
Sláva ti Azathoth
Bezduchý, slepý boh chaosu
V plameňoch horizont
Kde lúč ni žiara hviezd neprejde vitrážou bez lomu
Šedivým kameňom zaclonil panenskú oblohu
Neprejde viac svit mozaikou katedrál pokroku
Chováš len prázdnotu
Korene v hlbinách
Ženú ťa obavy
Neprejde viac svit mozaikou katedrál pokroku
Chováš len prázdnotu
Falošný monarcha
Krvavé ruky dvíha k idolu poznania
Posvätná aura je iba odrazom
Jak mesiac, bez žiary slnka
Nie viac než len mŕtvym kameňom
Zlatý trón drolí sa pod nánosmi márnivých klenotov
Slepými očami nevidia oceán, z ktorého povstali
Ilúzia ruky osudu!
Z bezodnej hlbiny znie iba šialenstvo
Sláva ti Azathoth
Bezduchý, slepý boh chaosu
Bezmocná
V čele katastrof ľudská je pýcha
Kolos stratený
Rituál
Hromotom tisícky bubnov
Každý
Hlas rozumu utopí
V bahne tak hrdo stáť
Snažíš sa zanechať dojem
Na hluchú temnotu skôr než ťa pohltí
Skôr než čas to čo si napáchal zacelí
Predtým než čas všetky jazvy jej zahojí
Priehrada praská, odplaví poslednú nádej, nenávisť, hnev i zlosť
Bezvládne schránky oblapia matku v smrteľnom objatí na večnosť
Kto z nás tu bude, aby držal smútok, v deň keď sa pretrhla obloha
Čo uzrie života nový začiatok, kukla krvi, ľadu a popola
Prehltni chvost a cyklus sa uzavrie
Tisíc tón betónu - pomníkom ľudstva
Predtým než čas zahladí chaosu úsilie
Osamelý znie z lesa spev drozda