Rána nocí prebdených Tých čo láskou voňajú, Dráždivých vlhkých pier, Čo múry zábran búrajú Tie rána sú márnivé a dýcha na ne mráz, Ty odchádzaš ja spomeniem si rád, Že krásne hriechy mám na svedomí odložené, V tajných kútoch sú a snáď mi budú odpustené Rána nocí bezmenných, Dávno osud mám určený, Víno duší spriaznených Dám si raz v tieni všedných dní V tých uliciach každý z nás o svoj osud hrá No ja sa len tak ľahko nepoddám. Krásne hriechy mám na svedomí odložené V tajných kútoch sú a raz mi budú odpustené Krásne hriechy mám na svedomí odložené Múdrym súdom sú na nevinnú odsudené