Občas sa zdvíha clivá ranná hmla A to, čo odhalí, je obyčajný všedný deň Len so mnolu tá mhla nikdy nepohla V bledej hmle bledne aj môj tieň Čím viac mhla myseľ zahmlieva Tým častejšie sa dvíha z hmly Tá tlmená a prudká vášeň Tá, ktorej sme sa nevyhli A pieseň s povedomým nápevom Cez okno otvorené dokořán Prediera sa tou náhlou hmlou Len tak náhodou A ráno raňajkujem v hmle A hmla ma zbaví samoty A tiene bledé sú a mdlé A ktovie, možno si to ty Z hmly vystupujú spomienky Tie patria tomu, kto sa pamätá No jám mám myseľ zahmlenú A smolu v pätách