Had spí v nehybnom zátiší A s ním všetko vraj súvisí V žilách necítim žiadny chlad Kto vie, čo ma tak môže hriať Môže hriať Už vriem a v hrudi spúšťam stroj Ten stroj, snáď, ani nie je môj Vidím do vecí priesvitných Vecí, ktoré mi krátia dych Krátia dych Hovoríš, to musí byť len láskou Vyletí zopár slov do nebies Stále má predo mnou malý náskok Nečakám, ďalej dám sa ňou viezť Slepo viezť Horím ako odsúdená Môj tieň všade ma môže nájsť Mám chuť stále si niečo priať Keď viem už ako štípe had Štípe had Hovoríš, to musí byť len láskou Vyletí zopár slov do nebies Stále má predo mnou malý náskok Nečakám, ďalej dám sa ňou viezť Slepo viezť, slepo viezť, len viezť Len viezť, slepo viezť, slepo viezť Len viezť, len viezť, viezť Tak sa dám viezť a strácam sa A takmer nevnímam nič, ani čas Tak dám sa, slepo viezť dám Stúpam a padám, padám, padám Hovoríš, to musí byť len láskou Vyletí zopár slov do nebies Stále má predo mnou malý náskok Nečakám, ďalej dám sa ňou viezť Slepo viezť, slepo viezť, len viezť Len viezť, slepo viezť, slepo viezť Len viezť, len viezť, len viezť, viezť