Vodka je studená, tvrdá a ostrá, ako striptérkin pohľad,
Ona ho týčením do mňa bodá a pitve mi vnútro,
Predvádza debilom Evino rúcho, kde zmizlo bejby to kúzlo, neni ho,
Vek ti ho zobral a je mi to ľúto.
Zoberiem posledné money a dám ich za tangá,
Kým ty na mňa hľadíš, jak mama, vytáčaš ma tým, jak zízaš a tváriš sa,
že vidíš malého chlapca. toto je posledný tanec, tento klub sa navždy zavrie,
Jeho vzduch je plný výčitiek, faciek a nárek je všade, jak parfém.
Bauser sa tvári vlažne, barmanka asi plače,
Neskúšam byť vtipný, lebo tým si spravím ďalší malér,
Prachy sú v hajzli, ja viem, nikto ťa nevezme do ďalšej práce.
Počkám tu na teba, pokým sa prezlečieš, fajčím v tme,
Tí wannabe snobi sú prázdni, jak cintorín, robia, že si od nich horšia,
Nikto z nich neserie hovno, čo vonia, aj tak si to myslia, to vidno v ich očiach.
To, čo o tebe hovoria, je iba čínska pošta, zmrdy, ozaj?
Drby, fámy, kecy, kto ťa pozná?!
Keby ťa tak všetci naraz mohli vidieť, ako ja,
Neni pravda, že si ľahká, nepýtaj sa na môj strach.
. Pery máš jak jahoda, chcem ti zajtra zavolať,
Nie si stará, nepýtaj sa na môj čas, naozaj.
Keby ťa tak všetci naraz mohli vidieť, ako ja,
Neni pravda, že si ľahká, nepýtaj sa na môj strach.
Pery máš jak jahoda, chcem ti zajtra zavolať,
Nie si stará, nepýtaj sa na môj čas, naozaj.
Whiskey je tvrdá, ostrá, tmavá, jak život barmanky vystrihnutej z noir filmov,
Týždeň padá za týždňom, jak domino, maskara zlietne z jej viečok,
Jak pár motýľov, keď nimi zaklipká, očí čierne, hlboké, jak jaskyňa.
Prvý panák, druhý panák, tretí panák, štvrtý, čas nám tečie pomedzi prsty na ceste k prašivej smrti.
Antidepresíva v krvi, s nami depresia štvrti, kde sa vzlyká, drtí, šňupe, šuká, škrtí,
Kde sú zmrdi drzí, spití, zvrhlí, ona ich strpí v kŕči,
Ticho vrčí, predstavuje si, ako im zakrúti krkmi,
Strčí do mojich rúk papier, počkaj ma, kým skončím,
Môžeme skočiť ku mne, tri bodky.
Moje lýtka sú v ohni.
Tam sa smejeme, plačeme, raz smutne, raz nadšene, skáčeme z priepasti spomienok,
Preháňame, klameme, kým zo seba zdriapeme veci, čo máme na sebe.
Milujeme sa, chápeme, je to nádherne šialené
, Rozbíjame sa o seba, jak vlny o skaly, mám tvoju vôňu navždy v sebe, nosím ju, jak talizman,
Vtrhla si jak razia do môjho vnútra, spálila oponu môjho ja,
Odkryla všetko, čo zakrýva.
Keby ťa tak všetci kráska mohli vidieť, ako ja,
Neni pravda, že si stará, nepýtaj sa na môj strach.
Obnažený na kosť, ak mi dáš číslo, zavolám,
Zabodla si mi do srdca nôž a to naozaj!
Keby ťa tak všetci kráska mohli vidieť, ako ja,
Neni pravda, že si stará, nepýtaj sa na môj strach.
Obnažený na kosť, ak mi dáš číslo, zavolám
, Zabodla si mi do srdca nôž a to naozaj!