Slova se sypou jako sklo - a taky tak řežou,
Nechtěl bych pod nima stát
A bát se toho jak jedou hlavou,
Vlevo vpravo, stokrát.
Drát morseovky vzkazů a ticha,
Vzkazů a ticha - a konec nepospíchá,
Tak jako absint, co nespí a číhá,
Jako poslední lednová tíha,
Jako sezona rozjetá z kopce,
Jako ovce,
Jak ovce,
Jak ovce...
(Bene)
Dievča, ukazuješ mi fotky svojho otca,
Vraj nech viem ako plynie čas.
Spomínam na tých pár hodín vo vieche,
Keď sme sa nevedeli pozviechať.
Občas v mojich očiach vidíš smútky vekov.
Smútky všetkých, čo som kedy stretol.
Sem tam sa lesknú, veď som rapper,
Tak bling bling! No sú to len city.
Sa ma pýtaš, či verím na sny prísediacich
A vraj, že či je ešte dakto s kým pijem absint.
Otázka horí jak pohár.
Horíme do tla, keď ideme do roka a do dna!
Topíme sklá.
A dúfame, že sa nebudeme topiť v dlhoch.
Dopiť kolo, dobyť svet, robiť rap.
Underground je podvedomie.
Tisíc žvástov, keď k nám prehovára účet,
Je toho na nás príliš a svetlo
Sa láme jak palica, ktorú nad nami už zlomili.
Jebať! Možno sme len opití.
(Lyrik)
Hneď ako sme zapadli, zasadli za stôl,
Zažil som samádhi na pár chvíľ, dáko
Som to nepochopil, tak som sa zas vrátil
Do sveta, kde mávame zlé svedomie
A prach na sny sadá, čas a priestor sú real,
Ja a ty - to iskrí v jedenástej dimenzii.
Dievča, dávaš mi absint v tejto skrýši,
Tá chuť žiť nám vymazáva časť myslí.
Buráky si pamätajú búrske vojny,
Dav sa búri jak moje hormóny, padajú bomby.
Klerik zúri, mlčia múzy v piatich vojnách,
Ráč si vybrať, ktorá je tá tvoja, na veľkoplošnej
Plazme čo šumí na naše tichá...
Chceme len dýchať, jak prišla si sem
Zložiť svoje mlieko mäso krv, bejby,
Mám na teba chuť a pritom neva, že som veggie.