Dlhým behom som vyhnal z pľúc dym zo včerajších cigariet, z krvi alkohol a z mysle jedovaté myšlienky
Ale najmä to bol stav prázdnoty a nehybnosti, náznak smrti v jej láskavej podobe
Bolo to blažené vákuum, prestávka v živote
Večer dávali sme na gigu repy
Ráno strážime si tepy, keď začína beh
Lebo nie som bežec veľký
No tak ako vraví my man Marián: "jebať pace, žiande hecy"
Priemerné tempo, vo vlasoch vietor
O chvíľu sme v lesoch, však krajské mesto
Počujem vresk, ha, snáď sa mi to tiež zdá
A tamtá silueta je iba lom svetla
Zrazu kaluž, čľap, vlhký chlad, prebije strach
Lebo moja obuv neni vode rezistentná
Ľahká krivda v mojom výraze je evidentná
Ale fňukať hore kopcom? Jou, neni ten čas
Pľúca kvília, to je tá chvíľa, po piatich míľach
Budem mať gloriolu nad hlavou jak prezidentka
V ťažení za lepší svet perzistentná
Endorfínov kopa teší ma čistá existencia. Jou
Späť na hoteli, uterák na poličke Baumax
V sprchovacom kúte hotelová Schauma
Odtekajúca pena, neodtečená karma
Rozhodne o tom aký budem stav mať
Roland Kocúria Labka tiež vstáva, hľadá v appkách
Kde je v tomto meste výberová káva
Zo Subsaharskej Afriky
Kde klimatická kríza kazí biznis farmám a život maličkým
Som si istý, že elegancia pohybu výnimočného bežca nezávisí len od stavby tela a štruktúry svalov
Je výnimočným výkonom mysle, rovnako ako ním je elegancia vety brilantného spisovateľa či elegancia hry geniálneho huslistu
Viem to, lebo sa túto eleganciu pohybu márne pokúšam dosiahnuť po celý život
Ide to so mnou dole kopcom
Vždy keď idem hore kopcom
Zas raz ma ten kopec nakope
Všetky pochybnosti nakope
Jedinú 9 čo som kedy mal, mám na ruke
A Suuntá ľúbia papať výškové metre
Oheň jak v pekle, páli to, dám to
Daj mi chvíľu, vedľa my man Pali, funím prvú ligu
Tepy lietajú jak vety, keď pľujeme repy
Dnes pľujeme oheň. Už, už, tam budeme
Už len tisíc nádychov, raz toľko nadávok
Nenávidím ten kopec. Prosím, zapáľ ho
Cesta je trail, a ja sa cítim jak tínedžer
Sledujem značky, o ktorých ani Refresher nevie
Trendsetter Bene a popritom vypľúvam dušu
Ktorá s najväčšou pravdepodobnosťou ani nie je
Melanchólia je existenciálna clivota, ktorá má k radosti ďaleko, ale nie je nepríjemná
Nechce sa mi rozbehnúť, ale zároveň po toľkých rokoch behania viem, čo budem prežívať, a nechcem sa toho vzdať
Keď hovorím o melanchólii, mám na mysli zvýšenú citlivosť voči samotnej existencii, ktorá prestáva byť samozrejmá
Keď v blate po včerajšej búrke uvidím stopu vlka, vnímam ju skôr ako správu o tajomstve bytia
Neviem, ako ten vlk žije a čo tu robil, stretli sme na jednom mieste, len v inom čase
Keď preskakujem spadnutý strom, ktorý ešte predvčerom stál, keď vidím nové koryto potoka
Ktoré vyryl príval vody, vnímam ich skôr ako prejavy entropie než ako jednotlivé obrazy divočiny
Je to melancholický úžas, umocňovaný pohybom