Keď nestačí len dúfať, treba tam stáť
A vykričať si pľúca, lebo je sa o čo báť
Ten chladný vietor fúka, ty nastavíš tvár
Ak pre nič iné, tak kvôli nám, kvôli nám
Vidím vás ako ste tam vtedy stáli
Novembrový severák, no pevné odhodlanie v tvári
Netušiac čo povie zajtra súdruh v práci
Netušiac, či zajtra nebudete zase štvanci
68 až 89, chorá doba
Tých 20 rokov stratených sa nesmie zopakovať
Ľudia sú unavení, nemá to kam pokračovať
Vy ste nám to vybojovali, je čas vám poďakovať
Krajina odetá do zamatovej róby
Sa konečne po rokoch vracia na mapu Európy
A to bolo viac jak len pečiatky do pasu
Viac jak ten dvojkazeťáčik z viedeňského Mexikoplatzu
Viac ako čokoľvek na svete, čo sa dá kúpiť
Ľudská sila v holých rukách a štrngajúcom kľúči
Vybojované, stále nie dobojované
Zlo visí stále vo vzduchu, lebo je dobre chované
Keď nestačí len dúfať, treba tam stáť
A vykričať si pľúca, lebo je sa o čo báť
Ten chladný vietor fúka, ty nastavíš tvár
Ak pre nič iné, tak kvôli nám, kvôli nám
Huh, áno, máš pravdu, nebol som tam, bingo
Nemám to v pamäti, aj keby som krvácal ginko
Nemyslel som na budúcnosť, mal som tri
Po rokoch chápem, že za tú našu ste tam stáli vy
Nešlo o mená, účes, pôvod, ani o body
Všetci ako jeden a v ruke kľúče od slobody
My sme iba jej deti
Vám sa to podarilo bez mobilov a sociálnych sietí
Huh, môžem byť múdry jak sova
No ťažko by som sa živil hudbou bez slobody slova
Bolo to o vás, no nemuselo to vyjsť
Stáli ste tam s vedomím o čo všetko môžete prísť
A možno je to toten pán a vedľa pani
Vďaka ktorým dnes nemusím snívať o slobodnom cestovaní
Neviem, či by som sa vtedy vedel správne zachovať
No najmenej čo môžme pre vás spraviť je vám ďakovať
Keď nestačí len dúfať, treba tam stáť
A vykričať si pľúca, lebo je sa o čo báť
Ten chladný vietor fúka, ty nastavíš tvár
Ak pre nič iné, tak kvôli nám, kvôli nám