Národ holubičí Nad Tatrou sa blýska hromy divo bijú A tak sa chlapci pod Tatrami s dievčatami skryjú Tam sa miluju, chilluju, tancujú a smejú Vtáci létajú, ryby plávajú, slováci pijú. Od Tater k Dúnaju spievajú o tom čo majú a nemajú A že se nedajú, nehrajú, nezapredajú A dúfajú, že stále stúpajú no nezabůdajú, že padajú no vstávajú len keď sa spájajú. Viac ako iba sól a chleba slovanstvo je cela veda Spolu silny sám nikdo neznamena veľa A pre mňa pohan ako kresťan neverim v boha čo ťa trestá, Verim v človeka chcem ho prebrať šanca dá sa prespať. To Slovensko naše posial tvrdo spalo, Tak tvrdo že z neho už vela nezostalo, Kto ho zobudi keď nie tie blesky hromu, ... a pozri sa čo sa nam to stalo, Národ holubičí. (ej, ej, ej.) Len pokym sa ta holubica neopiči(jeje.) Národ holubičí. (ej, ej, ej.) To srdce Európy nikdo nezničí(jeje.) Dlho sme tancovali, tak ako iní hrali Nerozmyšlali, spali, dokym nás z kože drali Roky nás utlačali aj tak nas nedostali Kym jedni lamentovali, tak iní vrabcovali Obetovali život zemi ktorú milovali aby sme tu pokoj mali, sami si gazdovali. Na tomto kúsku raja matka gaja vždycky bola Tá ktorej poďakovali lebo z nej život brali No zobrali len koľko potrebovali a siali S laskou žiali, tvorili a deti odchovali Zachovali svoje zvyky ďalej tradovali Aj ked cudzie vlajky viali nikdy neumlčali Túžbu po slobode, kto za pravdu horí Vie že zajtra bude lepšie aj ked dnes to bolí Ideály boli no špina na ne sadá